Dobytie Astracháne, alebo ako sme prvý krát lietadlo zostrelili.

Autor: Vladimír Koláček | 28.9.2016 o 22:34 | (upravené 30.9.2016 o 8:06) Karma článku: 11,23 | Prečítané:  6570x

Socialistické Československo malo dobre vystavanú armádu s celkom obstojným letectvom. Mali sme viac ako 520 lietadiel a vrtuľníkov rôznych tipov, z toho po rozdelení pripadlo pre Slovensko 221.

MiG 23 v počte 64 všetky zostali  len ČR (7xUB,28xBN,23xMF 17xML).  Lietadlo MiG-23MF narodené 2.12.1978, číslo  3922 bolo mojim prvým strojom , ktorý som liečil, udržiaval a púšťal do vzduchu, jeho  nákupná cena bola asi 78 miliónov KČS, pri delení mala hodnotu asi 24 miliónov KČS.

Zažil som s ním jedno veľké dobrodružstvo o ktorom by som vám chcel porozprávať. Ako absolvent vysokej leteckej školy v odbore „doktor oceľových vtákov“ som nastúpil do „Kóreje“ tak volali letisko Žatec. Bola tam vtedy najmodernejšia letecká technika v našom stíhacom letectve, ktorú predstavovali Migy 23. Bol som hrdý mladý muž a tešil som sa na zaujímavú prácu. V roku 1986 prišiel nečakaný rozkaz. Ostrých strelieb v Astracháni sa zúčastníme aj so svojimi lietadlami a teda aj technickým personálom. Dovtedy sa vždy zúčastňovali len piloti, ktorí prileteli , požičali si ruské lietadlá , na nich absolvovali ostré streľby na vzdušné ciele a odleteli dopravným lietadlom späť domov.

Už len preletová vzdialenosť asi 2800 km bola pre stíhacie letectvo pekným sústom. Bolo to tesne na hranici doletu s troma prídavnými palivovými nádržami a tak sa letelo s medzipristátím. Skupina bola zostavená z oboch plukov protivzdušnej obrany štátu, teda Budějovíc a Žatca. Leteli dve lietadlá UB ( po dvoch pilotoch, a myslím že 7x MF a 7x ML. ML bola novšia verzia Mig 23, ktorá bola ľahšia,výkonnejšia  a mohla používať novšiu výzbroj. Pre vysokú cenu rakiet sme strieľali hlavne „ krátkymi „ teda R3S, R13 (AA2 Atoll)  a R60 (AA8-Aphid) ktoré mali k dispozícii len lietadlá ML, + 200 gulí v kanóne GŠ 23.

Prišiel krásny augustový deň a vydali sme sa na cestu. Technický personál bol rozdelený do dvoch skupín, jedna letela bez práce a druhá musela zabezpečiť medziletovú prípravu niekde v Kramatorsku.

Doba presunu bola ohraničená cestovnou rýchlosťou An26( asi 500km/hod). Veľký úspech bol, že sme po ceste nenechali na zemi ani jedno lietadlo a všetci sme sa úspešne stretli na letisku v púšti neďaleko mesta Astracháň na Volhe. Jedine naše UB prestalo prečerpávať jednu podkrídlovú nádrž a tak veliteľ Venca Vašek a Jarda Forman prišli celí uťahaní, lebo riešili vyváženosť lietadla asi 1000km. Prvé nácviky nás čakali prepady samých na seba , najskôr bol jeden z dvojice cieľ a potom stíhač. Navádzanie robili rusi z ich NS. Pilot dostal jediné obmedzujúce pravidlo. Pri množstve paliva 1500( z 4300 litrov) ukončiť úlohu a rýchlo sa vrátiť na letisko.

Tvoril som posádku spomenutého miláčika s číslom 3922 , môj veliteľ-pilot bol Hemo Karel Orság, do dvojičky sme dostali Feriho Zsoldosa. Usadil som pilota, nadiktoval diktát pre spustenie motora a nahodenie všetkých systémov, zaželal šťastný let a vyviedol som lietadlo na rolovaciu dráhu. Dvojica vzlietla, ich očakávaný prílet bol asi za 40 minút. Všetci pomaličky pristávajú , aj naša dvojička, len moje lietadlo nikde... začínam byť mierne nervózny.. už ide 50ta minúta, keď v tom nad prahom dráhy uskočí jedno domáce lietadlo tesne pred pristátím vľavo a ide do nezvyčajného opakovaného okruhu.. Druhé sa uhýba vpravo a v diaľke vidím v pristávacej konfigurácii konečne moje stratené...ako z osi bez okruhu ide na pristátie... konečne.. prichádza na stojánku, mávam mu plácačkami.. ešte ešte ešte, aby zostal stáť na značke... keď tu zrazu vypne motor a zostáva asi 5 metrov vzadu za značkou.

Čo mu hrabe??  Veď to nebudeme tlačiť...  nahnevaný vešiam rebrík na okraj kabíny po otvorení prekrytu, vtom prifrčí čierna volha a z rebríka ma odstrčí ruský generál.. vyskáče hore, hodí rýchly pohľad do kabíny a uteká do auta.. Aj druhú šancu mi zmarí teraz náš generál ( hlavný inžinier letectva) a letí po rebríku nahor... Ešte som tam nedal zaisťovadlá.. chcete tiež lietať? Ozvem sa a mávam zväzkom zaisťovadiel na červenom plechu. Aj náš hodnostár zhopká dolu a beží za veľkým bratom.. Konečne sa dostávam k svojmu pilotovi.. „Čo je? Nevidíš že ti ešte ukazujem aby si šiel dopredu?? „Kouni vole.“. ukazuje s vytreštenými očami  a chvejúcimi sa rukami na palubnú dosku . Hneď si všimnem nezvyčajnú polohu ručičky spotrebomeru, ktorá tróni na NULE... „Kurva.. kde si sa flákal?“ Vyhŕkne zo mňa podvedome.

Zasúvam zaisťovadlá do svojich dierok, dávam mu dolu popruhy a púšťam Karla z kabíny.. vystúpi a napriek všetkým bezpečnostným opatreniam ide hneď za stojánku a zapaľuje si trasľavou rukou cigaretu.  Prichádza náš inžinier pluku a hovorí. "Mladý .... zarobil si na veľký prúser.. Hemo pristál a spotrebomer ukazuje nula.. Buď si tam dal málo paliva alebo si zle vystavil spotrebomer". Na MiG-23MF sa totiž naplnili nádrže palivom a potom sa ručne kolečkom na prístroji nastavila ručička na množstov litrov , ako boli  naplnené v nádržiach. Od tohto sa potom pri vyčerpávaní ručička posúva neustále nižšie, až po zhasnutí motorov ukáže koľko je zbytok v nádržiach. Pochopili ste správne..

Môj pilot vylietal nádrže úplne do sucha a na stojánke mu to chcíplo. „Plukovníku, ja som naplnil presne a ručičku som tiež dal presne.. určite naplníme celý objem.. teda +- 120 litrov, čo je nevyčerpateľné množstvo, ktoré zostáva v trubkách.“ „Mladý to udělal dobře“  „spotreboměr ukazoval přesne podle rozsvicovaní tabel vyčerpání skupín  nádrží“.... stavia sa na moju stranu môj pilot.  Ten čurák z NSu nás vedl někam do prdele na přepad a tak som končil asi na 1000 litrech a ne na 1500. Sám priznáva svoj podiel viny, lenže samozrejme že aj NS mal mať spoťítané trate tak, aby nemohlo dôjsť k takémuto vážnemu narušeniu bezpečnosti. Generál odchádza, až keď sa presvedčí, že z cisterny som natankoval presne 4180 litrov. Nasadá do čiernej volhy s dovetkom, „aj tak si tam musel mať niekde chybu... určite tam palivo ešte bolo!“ Hemo sa uškrnie , zakrúti hlavou a hovorí máš to téžký .. oni sa rozhodli že na vine som len ja a ty, predsa to nespôsobil ten rus čo nás naviedol do púšte..

„Aspoň si splnil? Pýtam sa, jo.. aj raketou aj kanonem.. aspoň že niečo.. plácnem ho po ramene a pripravujem lietadlo k druhému letu. Nechýbalo málo a musel by sa nad prahom dráhy katapultovať... ak by to stihol, lebo to bolo vážne o ten povestný...... chlp. Doletel fakt na výpary a tých niekoľko litrov, čo mu vystačilo na dorolovanie na stojánku sa nedalo odhadnúť.  Večer nám dali na nástupe výstrahu za narušenie bezpečnosti a pohrozili degradáciou. Druhý deň pri ostrých streľbách sme splnili ako prví a Karel-Hemo Orság bol prvým pilotom, čo v tohtoročných streľbách na manévrujúci cieľ zostrelil bezpilotné lietadlo ovládané operátorom zo zeme.  Pochválili nás asi takto:  

„ zamazali ste si ten prvý prúser „ a už sa k tomu nebudeme vracať“... a bolo.. Po týždňovom pôsobení a splnení úloh prišiel deň odletu.

Návrat domov bol radostný, veľa si z neho nepamätám lebo poslednú noc sa na izbe vyšších dôstojníkov oslavovalo a ja ako nadporučík som musel vydržať do samotného konca. Nepomohlo ani že ja som nalieval, kontrolovali ma všetci a tak môj hlavybôľ bol ozaj hlboký. Lietadlá boli pripravené k odletu a šťastne sme sa vrátili všetci domov po celodennom transporte ... 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?